Zamyslenie na 2. slávnosť veľkonočnú
Radosť, ktorá prúdi z týchto dní, vie utíšiť všetky vnútorné boje. Lebo vychádza zo zvesti o tom, že náš Boh nie je socha, z ktorej musíte utierať prach. Nie je to ani energia, ktorú musíte rôznymi praktikami nasmerovať, kam chcete. Náš Boh nie je ani myšlienka, ktorá sa rozplynie, keď príde problém. Náš Boh je živý Boh a Pán a to je dôvodom k radosti aj napriek smútku, dôvodom k pokoju, ktorý prevyšuje naše poznanie, k viere, ktorá nepotrebuje vidieť, aby dôverovala. Živý Pán presne s týmto a s mnohými inými darmi prichádza do našich sŕdc, domácností, do sveta a cirkvi aj v tomto ťažkom čase. Prináša nám závan večnosti do biedy tejto časnosti.
Medzi prvými to prežívala Mária Magdaléna, ktorá – na rozdiel od učeníkov, nešla domov, ale – zostala v záhrade pri Ježišovom hrobe a plakala. Keď k nej Ježiš pristúpil, opýtal sa jej: čo plačeš? Čo ťa trápi? Pre čo si smutná? Ježiš sa pýta na to, čo prežívame. Nie je Mu ľahostajné, ako zvládame životné boje. Prichádza k nám v našom trápení a pýta sa: aký je dôvod tohto tvojho smútku? Neutešuje zbytočnými frázami. Iba sa zaujíma. A to je niekedy viac ako dosť. Koľko ľudí v živote máte, ktorí sa vás úprimne opýtajú: ako sa máš? Koľkým ľuďom úprimne aj my položíme tú istú otázku? A pritom je empatia a milosrdenstvo pre život veľmi podstatné.
Náš Boh je živý Boh a Pán
Ježiš Máriu oslovuje menom. Prihovára sa na celučkom svete iba jej. Ona nechcela vidieť nikoho, preto sa otočila k Nemu chrbtom. Ale Ježiš videl iba Máriu, preto bol otočený k nej tvárou. A oslovil ju. Chcel, aby vedela, že je dôležitá a podstatná. Že sa na ňu nezabudne, že Boh nikoho nestratí z očí. Ježiš chcel, aby poznala, že je nenahraditeľná a pre svojho Majstra veľmi dôležitá. Na jej mieste stojíme my, všetci.
On nás oslovuje po mene. Pozná nás po mene. Má spočítané všetky naše vlasy. A vie aj o tých najskrytejších komôrkach nášho vnútra. Tým, že počula Ježišov hlas a svoje meno, zastavil sa pre ňu čas a ona s údivom povedala: Majstre. Spoznala Ho, hoci dovtedy Ho považovala za záhradníka. Nie ona si Ježiša zobrala k sebe, ale Ježiš prišiel, aby Máriu zobral do svojej blízkosti. Veď jej povedal: „môj Otec je aj váš Otec a môj Boh je aj váš Boh“ (J 20:11-18). A čo viac človek potrebuje počuť, ak nie to, že má vo svojom živote živého Boha, ktorý je jeho Otcom, na ktorého sa dá spoľahnúť.
Milí priatelia, prajem vám istotu, že Boh sa zaujíma o váš život a všetko, čo vás trápi a bolí sa dotýka aj Jeho. Prajem vám vieru, že vďaka Ježišovi sa stávame Božími deťmi a On je náš skvelý starší brat, ktorý nás nikdy neopustí a pre ktorého sme natoľko dôležití, že nás zachránil krížom a odpustením a spasil prázdnym hrobom a nádejou vzkriesenia. Tvoj živý Pán ťa pozná a nikdy ťa neopustí. Amen.
Zamyslenie do obecného rozhlasu
Veľkonočný pondelok: Milí priatelia, prajem vám požehnaný veľkonočný čas. Ježiš vstal z mŕtvych! Nezameniteľná a všetko meniaca skutočnosť. Zázrak, ktorého dosah dnes ešte nevidíme. V tomto čase, keď strácame svojich blízkych príbuzných a musíme ich nechať ísť cestou smrti, je to správa nádeje. Ježiš premohol smrť a pre nás vydobyl život. Ak vnímame iba túto pozemskú existenciu a neveríme vo večný život, potom sa všetko pre nás mení. Ale ak veríme vo večnosť a nebeské kráľovstvo, potom sa pre nás všetko mení.
Nádej, ktorú nám dáva prázdny Kristov hrob, totiž osvecuje aj túto pozemskú domovinu, ale otvára nám aj brány večného života. Ponúka nám iný pohľad na smrť tých, ktorí tu medzi nami boli: rodičov, súrodencov, deti, známych, priateľov, na ktorých v tieto dni môžeme spomínať. Nie však s beznádejou a bolesťou, ale v nádeji a radosti z toho, že spolu s nimi raz budeme tam, kde je Pán. Vďaka Nemu naše vzájomné vzťahy iba na chvíľu preruší smrť, ale potom budú trvať naveky.