Zamyslenie na 2. nedeľu po Zjavení
Milosť Pána Ježiša nech je s vami.
Počas tejto pandemickej krízy sa veľa hovorí o domácom týraní a rôznych problémoch, ktoré vyvstávajú z toho, že v rodinách trávime viac času ako inokedy. A tak sa v nás ozývajú lepšie, ale aj horšie stránky. Ten, ktorý týra si myslí, že mu je to dovolené a týraný si zas myslí, že sa musí nechať ovládať. A spoločnosť si zatvára oči. Nanajvýš týraných poľutujeme, uchlácholíme frázami. A kresťania ešte – nerozumne – zvyknú dodať, že keď sa raz stali rodinou, musia to vydržať.
Čo je dovolené a čo prospešné?
V Biblii je napísané, že všetko môžeme, ale nie je to koniec textu, treba čítať ďalej: „všetko je mi dovolené, ale nie všetko je prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničomu nedám ovládať“ (1 Kor 6:12). To, že všetko je dovolené teda neznamená, že to všetko je aj dobré, hoci v rodine niekedy môžeme mať taký pocit. Jeden muž stále pri jedle mliaskal a tak ho manželka, aj deti viackrát upozornili, aby to stále nerobil. On sa začal vyhovárať: v reštaurácii to predsa nerobím, lebo tam sú ľudia.
Ani v rodine, ani medzi priateľmi, ani v inej spoločnosti, sa nemáme správať tak, akoby nám bolo všetko dovolené. Práve naopak. Pán Ježiš nám svojím životným príkladom ukazuje, aké dôležité je konať správne stále, že v žiadnom prípade nie sme pánmi, iba služobníkmi a že sa vždy máme opýtať: to, čo robím, prináša nejaký úžitok? Mojej rodine, mojím priateľom, kolegom, susedom? To si vyžaduje veľkú dávku lásky, pokory, chuti slúžiť a dobra.
Preto nám prajem, aby sme vedeli rozlišovať medzi tým, čo je dovolené a čo je užitočné. Prajem nám, aby sme sa aj v rodinách správali tak, aby nás ovládala jedine Božia láska, poslušnosť Božím príkazom a viera v Pána Ježiša Krista. Amen.