Zamyslenie na 1. nedeľu po Veľkej noci
Milí priatelia!
Zvyknete rozmýšľať, čo bude potom? Napr. skončím strednú či vysokú školu a čo potom? Vydám, ožením sa, narodí sa mi dieťa a čo bude potom? Nájdem si prácu, postavím dom a čo sa zmení potom? Uverím, zažijem zmenu, dám sa pokrstiť a čo ďalej?
Učeníci prežívajú dni po Ježišovom vzkriesení. O tom, že Ježiš je živý im povedali Peter a Jánči Mária Magdaléna. Po takej informácii by sme si ich vedeli predstaviť inak a nie tak, ako ich opisuje Ján vo svojom evanjeliu. (J 20:19nn): „V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi“. Skrývajú sa. Nevedia, čo ďalej. Nemajú žiadny plán.
Cesta a cieľ ľudskej existencie
Stala sa nepredstaviteľná vec a oni teraz musia nejako reagovať. Čo bude ďalej?
Je to otázka, ktorá sa pýta na cestu a cieľ ľudskej existencie. Učeníci nevedeli, čím teraz budú, ako majú naplniť svoj život a či v ňom môžu rátať s Ježišom. Možno aj my stojíme na rázcestí. Možno sa stalo niečo, kvôli čomu musíme zmeniť svoj život. Možno cítime, že by sme mali niečo so svojím životom urobiť. Je správne sa pýtať a zistiť, čo od života chceme a čo v ňom chceme dosiahnuť. Nejde tu iba o pozemské ciele, ale aj o našu večnosť. Čo bude ďalej s naším životom? Kam sa posunieme? Keď odídeme z tohto sveta, kde budeme prežívať večnosť? Veríme, že vďaka Ježišovi, ktorý bol za nás ukrižovaný a vzkriesený, budeme žiť v Jeho kráľovstve?
Čo bude ďalej?
Otázka, ktorá rieši obavy a strachy z budúcnosti. Učeníci sa báli židovských predstaviteľov, ktorí už vedeli, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ako zareagujú? Čo čaká učeníkov toho Ukrižovaného? Možno aj my pesimisticky hľadíme do budúcich dní. Počúvame správy o finančných či zdravotných ťažkostiach. Počúvame o tom, čo sa deje na Ukrajine. Sme znepokojení všetkými negatívami, ktoré nám prezentujú médiá. Preto je normálne a správne sa pýtať: aká bude naša budúcnosť? Sme pripravení na všetko, čo nás v nej čaká? Čo ak sa to nezlepší, ak to bude ešte horšie? Bojíme sa budúcnosti alebo vieme, že hoci ju my nemáme pod kontrolou, niekto ju pod kontrolou má?
Čo bude ďalej?
Je to otázka, ktorá s napätím aj túžbou čaká, čo sa stane v budúcich dňoch a rokoch. Učeníci si možno mysleli, že toto je už koniec všetkého – ich životov aj sveta. Na jednej strane počúvali od Ježiša správy o posledných dňoch, na strane druhej vedeli, že niečo sa ešte musí udiať na tejto zemi. Do budúcich rokov teda hľadeli so smútkom i radosťou. To je aj náš prípad: na jednej strane sme v napätí – je toto všetko súčasťou posledných časov, o ktorých hovorí Biblia? Na druhej strane: keby Ježiš prišiel aj dnes, my, ako veriaci, by sme s Ním šli domov a to je predsa potešiteľná správa.
Chápeme, že tu na svete máme žiť tak, akoby mal trvať večne a zároveň tak, akoby sme tu boli iba chvíľu? Vieme, že máme tu byť zodpovední, že máme byť svedkami Pána Ježiša, ale nemáme tu zapustiť korene, lebo náš domov je v nebi? Keď príde Ježiš, čo potom bude s nami? Uvedomujeme si, ako veľmi potrebujeme milosť?
Milí priatelia, čo bude ďalej? To sa pýtajú učeníci. Tú istú otázku si možno v tieto dni kladieme my, všetci. Aká je odpoveď? Ako odpoveď na otázku prichádza Vzkriesený.
Pomodlime sa:
Pane Ježiši, Ty, ktorý si vstal z mŕtvych, Ty rozumieš všetkým naším obavám. Preto Ti prinášame k nohám naše starosti, čo sa týka našej existencie – kto sme, kam smerujeme, aké plány s nami máš, prečo sme na tomto svete. Nie vždy sme si vedomí toho, čo je Tvojou vôľou pri nás, ale chceme sa jej oddať. Prinášame Ti aj všetky svoje strachy a obavy. Bojíme sa, čo bude ďalej s týmto svetom, akými skúškami ešte budeme musieť prejsť. Ak sú toto posledné dni, bojíme sa, či počas nich obstojíme, či budeme dobrými svedkami Tvojej milosti.
Daj nám pevnú vieru, aby sme obstáli až do konca. Prinášame Ti, vzkriesený Pane, aj naše napätie a zároveň radosť, ktoré sa spájajú s tým, že raz prídeš súdiť tento svet. Vieme, že keby si počítal naše viny, neobstáli by sme pred Tebou. Ale keď prejavíš svoju milosť, my budeme zachránení pre časný i večný život. Vieš, čo prežívame, ako sa bojíme, akí sme neistí. Preto buď Ty naším Hradom a Pevnosťou v tomto pozemskom putovaní a raz aj naveky. Amen.