Zamyslenie na 1. slávnosť svätodušnú
Turíce, Letnice, Svätodušné sviatky… Hoci sú najmenej zrozumiteľným sviatkom, predsa v sebe majú kus nádhernej reality. Vieme povedať, že Boh Otec je Stvoriteľ – všetko stvoril a bol za vznikom tohto sveta. Ježiš ako Boh Syn za nás zomrel alebo bol aspoň morálny človek. Ale o týchto sviatkoch toho veľa povedať nevieme. Nie sú také hmatateľné, pretože ani postava Ducha Svätého nie je taká jednoznačná, aby sme Ho vedeli opísať.
Tento sviatok nám všetkým – veriacim aj neveriacim – pripomína, že sme všetci na jednej lodi. Duch Svätý stál za zrodom spoločenstva, ktoré malo fungovať bez obmedzení a predsudkov. On podnecoval cirkev, aby bola otvorená pre každého, aby si tu každý našiel miesto. Dodržiavame to aj dnes? Alebo z cirkvi, možno nenápadne, vyhadzujeme tých, ktorí nám nepasujú: ľudí inej orientácie, rozvedených, s inými prejavmi viery… Sme ešte stále spoločenstvom, ktoré je otvorené pre všetkých?
Tento sviatok nám pripomína, že to najväčšie bohatstvo je v našom vnútri. Duch Svätý vybavil učeníkov a aj ďalších kresťanov vnútornou silou, odvahou a nadšením. On to bol, kto celé stáročia prebýva v srdciach ľudí a tí potom nachádzajú silu ku konaniu takých úžasných vecí, že sa nám z toho môže zatočiť hlava. Sú aj dnes ľudia otvorení pôsobeniu toho istého Ducha? Alebo sme Ho uväznili do škatule svojich predstáv a schopností, aby pôsobil iba tak ako my chceme? Sme stále tí, ktorí svoje poklady zhromažďujú v nebi, v srdci?
Pán Ježiš dal svojho Ducha do sŕdc ľudí
Tento sviatok nám pripomína, že sme tu jeden pre druhého a náš život má najväčšiu silu v službe. Duch Boží od samého začiatku vytváral z cirkvi spoločenstvo, v ktorom nemal bohatý príliš a chudobný málo. Každý tam dostal to, čo potreboval. Každý mohol slúžiť tým, čo vedel. Sme stvorení, aby sme jeden druhého potrebovali. Žijeme ešte takto? Alebo sme sa už uzamkli a stali sa z nás sebeckí a pre seba žijúci ľudia? Sme cirkvou služby a pomoci? Alebo iba hovoríme o tom, aké je krásne žiť pre druhých?
Tento sviatok nám pripomína, že na nič nie sme sami – na život, na smrť, na večnosť. Duch Svätý prebýva v našom vnútri a bez Neho nie sme schopní ničoho. Ani veriť bez Neho nevieme, ani modliť sa, rozumieť Písmu, ani žiť v cirkvi, ani mať v sebe pokoj, radosť, nádej, nehu a pod. On je naším Radcom, Tešiteľom, Pomocníkom a chce ísť s nami a v nás týmto svetom až do večnosti. Uvedomujeme si, aký veľký dar nám v Ňom Pán Ježiš dal? Sme si vedomí, že žijeme, hýbeme sa a trváme len vďaka tomu, že nás Ježiš nenechal samých, ale dal nám svojho Ducha? Žije cirkev ešte v znamení Božieho Ducha?
Nádhera dnešných dní je v tom, že Pán Ježiš dal svojho Ducha do sŕdc ľudí, ktorí vo viere na Neho pozerajú. Duch Boží je v nás a bude nás sprevádzať po tomto svete až do večnosti. Ak Ho nebudeme obmedzovať. Možno aj dnes má pre nás totiž pripravené nejaké dobrodružstvo. Amen.
Spev:
Martina Gdovinová
Basgitara:
Tomáš Gdovin
Gitara:
Peter Kirner
Piesne (cover):
Pán nám dáva
Mocne sa ma dotkni – K:music
Úprava programom Steinberg Cubase LE AI Elements 11 a OpenShot Video Editor