Zamyslenie na Veľký piatok
Požehnaný sviatočný deň vám všetkým prajem!
Z útulku sme si zobrali psa. Učíme sa spolu žiť. Cvičíme ho, ale občas sa stane, že urobí nejakú hlúposť. Naposledy si to odniesli slúchadlá. Nebola to jeho chyba, ale naša. Keď to však urobil a my sme ho vyhrešili, previnilo na nás zazeral. Mal v očiach niečo, čo sa v ľudských očiach hľadá ťažko.
4 evanjelisti veľmi farbisto a podrobne opisujú posledné hodiny Ježišovho života na tomto svete. Vieme, čo všetko si musel prežiť a čím všetkým si musel prejsť, než zomrel. A viete čo? Toto by neurobilo ani jedno zo zvierat, čo robili vtedy Ježišovi. Hovorí o tom napr. aj evanjelista Matúš 27:27-31: „vladárovi vojaci prezvali Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu. Do pravej ruky Mu podali trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: buď pozdravený, kráľ židovský! Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave. Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha. Potom Ho viedli, aby Ho ukrižovali“.
Sme horší ako zvieratá. Výsmech, ponižovanie, prenasledovanie a smrť len tak z roztopaše – to zvieratá vôbec nepoznajú. A pritom sa nazývame korunou tvorstva. Ak by človek ešte niekedy chcel tvrdiť, že sme ako ľudstvo dobrí, mal by si viackrát prečítať túto stať. Je v nás toľko zla, že sme ním nakazení do špiku našich kostí a ovplyvnili sme ním všetko. Naše životy majú od dobra a lásky príliš ďaleko. Keby sme mali tú možnosť, robili by sme presne to isté, čo vtedy Židia a vojaci. Alebo si myslíte, že nie?
Sme horší?
Vieme urobiť hon na jedného človeka a dokážeme sa spolčiť aj so samotným diablom, aby sme ublížili pomyselnému nepriateľovi. Vieme blížnym zobrať všetko, ešte aj stoličku, na ktorej sedí, ožobráčiť iných – dôchodcov či inak zraniteľných – o majetok, pozemky a peniaze, len aby sme sa my mali dobre. Prisudzujeme iným ľuďom rolu, ktorá im nepatrí, robíme si z nich posmech a ponižujeme pre rôzne, aj hlúpe, veci. Naše slová, pohľady aj nevyslovené frázy sú ako tŕne, ktoré ubližujú a my sa tvárime, že nerobíme nič zlé.
Robíme si žarty z Boha a zľahčujeme Jeho slovo, v celej svojej pýche sa vypíname ako kohút na hnojisku. Svojimi postojmi pľuveme do tváre spravodlivosti a pravdy namiesto toho, aby sme ich uskutočňovali. Chýba nám štipka empatie, milosrdenstva, viery a poslušnosti voči Pánu Bohu. Veľmi rýchlo súdime a nedáme možnosť nič vysvetliť. A aj keď je nám odpustené, zlyhávame znova. Aj keď je nám prejavená láska v Kristovi, znovu Ho vedieme na kríž, lebo my si chceme panovať sami. Správame sa k sebe navzájom aj k Pánovi horšie ako zvieratá
A On – Boží Syn – pokorne a ticho kráča za nás na kríž. Prijíma každý úder, pľuvanec, ponižujúce reči a výsmech len preto, aby nás zachránil. Aby sme boli s Ním.
Čo iné by to mohlo byť ako láska? Kiežby Pán Ježiš v našom pohľade našiel iskru pokánia a pokory pred Ním. Kiežby sme naozaj boli korunou tvorstva. Amen.
Čítaný text:
Ľubomíra Kleinová, Martina Gdovinová
Spev:
Nikoleta Hroncová, Martina Gdovinová
Gitara:
Peter Kirner
Piesne (cover):
Toto všetko o Tebe je – Timothy
Šiel, kadiaľ ja chodím –
Na kríži visel pribitý –
Veď ma z dolných nádvorí – Dave Browning
Všetko čo som mal –
Úprava programom Steinberg Cubase LE AI Elements 11 a OpenShot Video Editor
Zamyslenie do obecného rozhlasu
Veľký Piatok: Keď si vyberieš hriech, vždy niečo zomrie. V tebe, v blížnom, vo svete. Hriech to je skaza. Hoci začína celkom nevinne a neškodne. Dokáže však nabrať obludné rozmery. Veď si len spomeňme, čo všetko v nás dokáže urobiť jediná myšlienočka: som neschopná, z ktorej je celoživotné nedostatočné sebavedomie. Čo všetko dokáže odumrieť vo vzťahoch, ak povieme: nenávidím ťa a nikto nemá silu k odpusteniu. Čo všetko je v našom živote pokazené, keď konáme proti Pánu Bohu a odmietame všetko to, čo nám On vo svojej láske ponúka.
Dnešný deň – Veľký Piatok, keď si pripomíname smrť Pána Ježiša Krista, nám to iba potvrdzuje. Môj, náš hriech zabíja. Prináša smrť do nášho srdca, vzájomného spolužitia, do vzťahu s Pánom Bohom. Náš hriech, ktorý je veľmi kreatívny, ničí to pekné, čo Hospodin stvoril a nič nenechá bez povšimnutia.
Hriech, zlo VS láska, viera
Náš hriech priviedol Ježiša na kríž a nás do väzenia neslobody. A predsa: práve ten kríž sa stal nástrojom záchrany. Preto: aj keď si vyberieme hriech, niečo zomrie, ale ak veríme v Krista, ak sa spoliehame na Jeho záchranu, ak kráčame v Jeho stopách, môžeme vedieť a poznať, že za náš hriechu už prišla smrť. Nezomrelo NIEČO, ale NIEKTO. My vďaka tomu a z toho môžeme žiť.
Môžeme si vybrať: hriech, zlo alebo láska a viera. Môžeme sa rozhodnúť každý deň ako zareagujeme. Čo si budeme myslieť, aký postoj zaujmeme, čo povieme a aj to, čo urobíme.
Zároveň nezabúdajme na to, akú moc má to, čo si vyberieme. Jedným malým nepatrným zlom môžeme zničiť všetko. A jedným malým nepatrným dobrom môžeme všetko vybudovať.
Kiežby sme si uvedomili váhu toho, čo robíme, čo hovoríme, ako myslíme.
Ježiš za nás nielen zomrel, aby nám bolo odpustené. On nám chce pomôcť žiť vo svetle kríža. Nezabudnúť na to, že On za nás zaplatil, ale aj ponúknuť nám pomoc vyberať si správne. Viera v Ježiša nám aj dnes pripomína, že sme si vybrali hriech a preto On zomrel. Ale On si vybral lásku a odpustenie a preto my môžeme žiť. Tento – pre nás obetujúci sa Pán – nech vás sprevádza v živote i pri smrti. Amen.