Zamyslenie na 5. nedeľu po Veľkej noci
Mama – to slovo nám znie tak nežne, láskavo, krehko. Ale mama nie je len tá, čo sa dokáže skloniť k dieťaťu a vziať ho nežne do náručia. Mama – to je bojovníčka. Preto dnes ďakujeme za všetky mamy, mamky, mamičky, starké, krstné mamy, ktoré dokážu pohladiť, ale aj bojovať za tie vzácne dary, ktoré od Pána Boha dostali.
Ženy to majú naozaj ťažké. Najprv sa snažia otehotnieť, no nie každej to vyjde na prvý krát a niektorým sa to nepodarí vôbec. A predsa znovu a znovu skúšajú a túžia dať kus svojho srdca tomu malému stvoreniu. Možno nebude ich vlastné, ale láska, ktorú cítia dokáže obohatiť akékoľvek dieťa – krstné, adoptované, zverené.
Keď sa predsa podarí žene otehotnieť, stáva sa matkou. Asi nie celkom, ale predsa. Lebo zas musí bojovať – zmeniť takmer celý svoj život, aby mohla priviesť na svet bábätko. Myslíme dnes na všetky tie mamy, ktoré boli mamami iba do času, a ktoré svoje dieťa nikdy nemohli objať, pretože oňho prišli príliš skoro.
Mama bojuje.
Prejde pár mesiacov a môžu nastať komplikácie. Dieťatko musí prísť na svet skôr. A mama zase bojuje. Za tie drobučké rúčky, za pľúca, ktoré ešte nefungujú ako majú, za srdiečko, ktoré nebije pravidelne. Bojuje, aby z palculiatka vyrástol silný človek.
Deti rastú a mamy sa o nich z celého srdca, duše a sily starajú ako najlepšie vedia. Ich život už nikdy nebude taký, ako bol predtým, než sa stali mamami. Varia, pečú, pestujú, umývajú, perú, žehlia, nakupujú, učia sa, vozia na krúžky, počúvajú, usmerňujú a bojujú za to, aby ich deti vyrástli v krásnych a schopných ľudí.
Mamy sú bytosti vďačné za každý prejav lásky a hoci sa im nedostáva ocenenia. Ony ďalej dávajú zo seba všetko pre deti, ktoré priviedli na tento svet. Túžia im pomôcť na úkor seba. Trpia, keď sa trápia deti. Plačú, keď sú ony smutné. Odpúšťajú, keď je im ublížené. Vzdávajú sa dobrôt v prospech svojich milovaných. Vychovávajú deti, ktoré si ich niekedy nevážia, až kým sa samé nestanú rodičmi, aby konečne pochopili, čo to znamená byť rodičom.
V spomienkach.
Spomíname dnes na kostolnú lavicu, kde sme sedávali s mamou či starkou, na hrnček kakaa a tvarohovú buchtu, na krásne prestretý stôl a modlitebnú knižku na ňom. Myslíme dnes na spev, príbehy a ponaučenia, ktoré sme nepočúvali s radosťou, no dnes nám znejú v ušiach ako pripomienka vzácnej bytosti – mamky, starkej. Ďakujeme dnes za ruku, ktorá nás držala, keď sme sa potkli, na prebdené noci, keď sme boli chorí, na utíšenie, keď sme – niekedy aj bezdôvodne – plakali. Na hrdosť v očiach, keď sa nám niečo podarilo. Na slová povzbudenia, keď sme zlyhali. Na radosť v tvári, keď sme sa po dlhom čase vrátili domov. Na slová a skutky starostlivosti, lebo sme sa vtedy necítili osamelo.
Nezabudnime ani na mamy, ktoré prežili svoje deti. Ktoré sa vzchopili a žili ďalej napriek krutej strate milovaného dieťaťa. Ďakujme tým mamám, ktoré sa po vlastnej tragédii, stali pomocníčkami pre iné mamy, ktorým zomreli deti. Lebo takáto rana bolí, bez ohľadu na vek a okolnosti.
Myslime dnes na mamy, ktoré už strácajú svoju silu, zabúdajú na to, kto sú a kto sme my, na mamy, ktoré sa už nevedia vyrovnať s týmto svetom a možno už aj túžia ísť k Pánovi. Majme s nimi trpezlivosť a pomôžme im dôstojne odísť tam, kde budú znovu také, aké si ich pamätáme predtým.
Dnes poďakujme svojim mamám a všetkým mamám za to, že dokážu s láskou pripraviť nedeľný obed, aby vzápätí ukázali správnu cestu svojim deťom a následne bojovali za spravodlivosť a právo na tomto svete.
V každej žene, matke, sa ukrýva veľmi veľa osobností a predsa je ona stále rovnaká. Či máme 10 či 30 alebo 50 rokov a máme ten dar od Pána Boha, že naša mamka ešte žije. Objímme ju, povedzme slová vďaky, pretože stále sme jej deti – milované, prijaté, chránené.
Mama neodchádza.
A ak naše mamky, starké, už medzi nami nie sú, povedzme modlitbu vďaky Pánu Bohu, lebo mať mamu, ktorá milovala, hoci len na krátky čas, je obrovským požehnaním. Mama však od nás nikdy neodchádza naplno. Ona zostáva v našich spomienkach, okamihoch, v našej duši. Lebo Boh nedopustí, aby anjeli odišli navždy.
Milé mamky, starké, krstné mamy, z celého srdca vám prajem Božie požehnanie a istotu, že vás Pán Boh drží vo svojom náručí a pomôže vám niesť to – nie vždy radostné – bremeno materstva.
Prajem vám lásku vašich blízkych, aby vám boli vďační a vážili si všetko, čo pre nich robíte a dopriali vám aj čas na oddych.
Prajem vám zdravie, aby ste tu medzi nami boli ešte veľmi dlho a bojovali za nás a s nami o krajší svet.
Prajem vám vieru, aby ste aj svoje deti, vnúčatá, krstné deti viedli k Pánovi Ježišovi a modlili sa za všetky deti sveta. Ďakujeme, že ste!