Modlitebné spoločenstvo: Kazateľ 2:13-15

„Aspoň raz za život choď na cintorín a do blázinca, aby si vedel oceniť múdrosť“ – niekde som čítala tento citát. Ktokoľvek ho povedal, mal pravdu. Iste: hlúpi ľudia majú ľahší život. Povedia, že nevedia, nerozumejú a tak nemusia nič robiť (radšej si to urobíme sami, akoby sme sa mali trápiť s vysvetľovaním). Ale zas: my ľudia si dosť zakladáme na múdrosti, teda možno viac na vzdelaní, ale predsa len chceme byť múdri. Čo je teda lepšie? Byť múdry alebo hlúpy? Ak vylúčime zo svojho života Pána Boha aj tá najväčšia múdrosť je nám na nič. Bez vízie večnosti, zmyslu života, je múdrosť prchavá a môže byť použitá na zlé, hriešne konanie. Preto je dobré, ak na prvom mieste v našom živote bude Pán Boh a nie múdrosť.

Modlitba: vďaka za múdrosť, ktorú môžeme čerpať z Božieho slova / vďaka za múdrych ľudí, ktorí slúžia iným / prosba za „bláznov“, ktorí hovoria, že Boha niet / vďaka za zmysel života v službe Bohu a blížnym. (ES 442)