Bohoslužby na 1. pôstnu nedeľu
Božia milosť nech je s vami!
Marek 1:12 „A hneď vypudil Ho Duch na púšť. I bol na púšti 40 dní, satan Ho pokúšal, žil s divou zverou a anjeli Mu slúžili“.
Radi čítate? Každá kniha má svoj príbeh. Po prvých vetách si možno zvykneme predpovedať alebo vysnívať, kto sa do koho zaľúbi, kto koho zavraždil, ako to bude ďalej prebiehať. Keď už máme tieto predstavy, buď sme z knihy nadšení alebo sklamaní.
Slová, ktoré sme si teraz prečítali, nasledujú po nádhernej udalosti krstu Pána Ježiša. Úchvatnosť tej chvíle podtrhuje zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša v podobe holubice, či Boží hlas z neba: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe mám zaľúbenie“. Po tejto ohromujúcej udalosti by sme čakali iné pokračovanie. Ale to je typický Boh. Nekoná podľa typických ľudských predstáv, ale podľa svojej neočakávanej a všetkému normálnemu sa vymykajúcej vôle.
Zážitok púšte.
A tak po slávnom krste prichádza frustrujúci zážitok púšte. Teda na prvý pohľad je tomu tak. Hneď, bez prípravy, bez času na rozhodnutie, vzápätí po Božom uistení z nebies, je Ježiš vedený do nehostinnej púšte. Na púšť? Mali by ísť oslavovať alebo sa pomodliť do chrámu, ale nie ísť na púšť. Čakali by sme, že Ho tam vyvedie diabol, aby si s Ním zmeral sily. Ale nie: Ježiša na púšť vypudil Duch Boží. Ježiš tam strávil určitý čas. Tiež by sme to nečakali. Načo tam bol 40 dní a nocí, veď porážku satana mohol vybaviť za pár minút. Ešte tu máme satanovu odvahu pokúšať Božieho Syna. On predsa vedel, proti komu tu stojí, ale aj tak skúšal Ježiša odviesť od Božieho plánu a poslušnosti.
Ježiš tu žil s poľnou zverou. Chápali by sme keby tam bol možno s Mojžišom či Eliášom a s anjelmi, ktorí by Ho obskakovali. Ale poľná zver? Máme tu síce napísané, že anjeli Mu slúžili, ale z iného evanjelia vieme, že sa tak stalo až po pokúšaní, keď Ho satan opustil. Vtedy? Načo? Mali prísť skôr a posilniť Ho, pomôcť Mu, ukázať diablovi, kto všetko za Ježišom stojí. No hovorím: na prvý pohľad úplne nezmyselný príbeh.