Zamyslenie na záver roka 2020

Mladí muži zachránili jelenicu, ktorá sa topila – cenu Európska kniha za rok 2020 dostal Slovák – aby stromčeky neskončili ako odpad, manželia ich prenajímajú v kvetináčoch – odvážna predavačka zahnala zlodeja – keď sú upratovačky v karanténe, pani riaditeľka základnej školy berie mop a upratuje školu – z mnohých detských činov bolo ťažké vybrať tie „najlepšie“ – niektoré mestá zakázali hazard, hoci ich to pripraví o veľké zisky – slovenskí športovci získali pre Slovensko niekoľko víťazstiev aj  v tomto ťažkom čase – manželia pomáhajú týraným a opusteným koňom dôstojne dožiť – len v 1 nemocnici sa narodilo počas tohto roka takmer 1800 bábätiek – ľudia namiesto financií na ohňostroje venovali peniaze do útulkov – Slováci v zahraničí nakúpili jedlo pre kamionistov, ktorí museli prežiť niekoľko dní počas sviatkov v kamiónoch kvôli novej mutácii kovidu – začali sme si všímať a vážiť si ľudí, ktorých prácu sme si nevážili alebo nevšímali si ju ako sú zdravotníci, predavačky, kuriéri, pekári a ľudia, ktorých práca je pre náš život nepostrádateľná – našli sa ochotní ľudia, ktorí sa podelili so svojou láskou v akciách Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok pre deti aj pre seniorov…. Stačí? Alebo mám pokračovať ďalej?

Toto boli pozitívne správy len z decembra tohto roku. Áno, počas tohto čudného roku 2020 sa stalo aj veľa dobrých a  pekných príbehov. Určite k tomuto zoznamu vieš pridať, milý priateľ, drahá priateľka, aj svoj vlastný zoznam pozitívnych správ.

Ale zas nebuďme naivní, stalo sa aj veľa zlých vecí a počuli sme aj veľa negatívnych správ. Spomeňte si však na začiatok tohto roka 2020 – brali sme ako samozrejmosť, že sme do neho vstúpili, brali sme ako normálne to, že máme rodinu, zdravie, prácu, že smieme chodiť do kina či reštaurácie, prestali sme si všímať maličkosti a svoju slobodu a potreby sme kládli nad slobodu a potreby iných. Verili sme médiám natoľko, že sme pri nich trávili veľa času, ktorý sme mohli využiť lepšie. Na konci tohto roka musíme konštatovať, že sme aj radi, že končí, ale mal význam iba vtedy, ak sme sa v ňom niečo naučili. Napríklad: ak sme sa naučili byť vďačnými. Vieme vyznať v pravde spolu so žalmistom: „ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky. Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší“ (Ž 9:2-3)?.  Skús si spísať alebo aspoň si premysli svoj zoznam vecí, ľudí, udalosti, za ktoré si vďačný. Boh aj teba mnohým dobrým požehnal.